Tri otázky pre fotografa Tomáša Hradského

 

Tomáš Hradský, žiak našej školy, robí v týchto chvíľach to, čo vie robiť najlepšie: fotografuje. Vybral si ho Patrik Herman, aby fotil priebeh detského tábora Štvorlístok deťom, ktorý organizuje Nadácia Markíza pre deti zo sociálne slabších rodín. Tri otázky pred odchodom do tábora mu položil Patrik Hucko.

Čo hovoríš na dnešných fotografov?

V dnešnej dobe, keď už je digitálna éra, je práca fotografa ľahká. Kedysi to mali všetci ťažšie. Športoví fotografi za čias filmu, keď boli filmové zrkadlovky, to mali fakt hrozné. Dnes nie je problém nacvakať tisíc fotiek a z toho dvesto určite pekných vyberieš. Hodíš si funkciu „shutter speed“, spravíš sedem snímkov za sekundu na foťáku, úplne fajn. Ja si vážim a oceňujem tých fotografov, ktorí stále fotia na film, stále sa venujú klasickému procesu, pretože to je umenie. Nie je umenie nafotiť dvetisíc fotiek a z toho vybrať niektoré kvázi kompozične v poriadku. Podľa mňa keď fotíš, tak už v tom hliadačiku dopredu musíš vedieť, ako chceš, aby tá fotka vyzerala. O tom je to čaro, to je to čaro fotografa, že už keď to odfotíš, tak tá fotka by mala byť správna. Nemal by si ju orezávať, nemal by si ju farebne upravovať. Samozrejme, ľudia to tak robia, lenže základ toho remesla je v tom, ako to odfotíš, tak, aby to bolo dobre. V dnešnej dobre je ale veľa fotografov, teda skôr ľudí, čo sa považujú za fotografov. Profesionálnu zrkadlovku kúpiš už za niekoľko sto eur, kedysi bola za nehoráznu sumu. V dnešnej dobe ale zrkadlovku kúpiš za tristo eur a proste robí to pekné obrázky a každý si o sebe myslí, že je fotograf.

Čo sa momentálne teraz u teba deje vo fotení, nejaké nové veci? Počul som, že ideš fotiť do tábora Štvorlístok deťom, prezraď nám o tom viac.

Áno, zaregistroval som prednedávnom jednu výzvu na facebooku od Patrika Hermana z Markízy, že hľadá fotografa na tábor pre deti z chudobných rodín a tak som sa prihlásil. Síce som vedel, že v tom termíne mám zákazky, mám tam aj zvukové veci s Lúčnicou, mám tam aj viacero iných vecí a predsa len, je to na dva týždne, ale povedal som si, že to bude fajn, skúsim sa prihlásiť. Najlepšie na tom je, že máš foťák, venuješ sa tomu, čo ťa baví, je to síce zadarmo, ale nejde o tie peniaze, ide o to, že robíš to, čo ťa baví a to ťa robí šťastným. Ono je to tak, že nie každá zákazka je úplne super, proste sú veci, ktoré ťa nebavia, ale je to povinná jazda, že to musíš spraviť, takže momentálne teraz ma vybrali z tých neviem, šesťdesiatich ľudí alebo koľko, že by som mal teda ísť fotiť ten tábor, takže to teraz v najbližšej dobe pôjdem fotiť ten tábor pre Patrika a v podstate uvidíme, čo bude ďalej.

A čo by si odporúčal budúcim fotografom?

Budúcim fotografom? No nech nepodľahnú hlavne najmä tomu svojmu veľkému presvedčeniu, akí sú úžasní, svojmu egu. Ja tiež si nepoviem o sebe, že som profesionálny fotograf, pretože vždy je čo zdokonaľovať, proste keď sa tomu venuješ, tak vždy sa máš čo učiť, vždy máš čo nové skúšať a kopec ďalších vecí. Takže hlavne nech nepodľahnú tomu, že maminka mi kúpi zrkadlovku, takže už som teraz super fotograf. Musíš hlavne zodpovedne pristupovať k tej práci. Hlavne aj o komunikácii to je, ako vieš s tými ľuďmi komunikovať, pretože už poznám aj takých fotografov, čo prídu nafučaní celí a vidieť, že ich to asi nebaví, že to robia iba pre peniaze. Hlavne ide o to, aby ťa to bavilo a o to, aby si to vnímal trošku inak. Nemalo by to byť o tom, že proste len cvakáš až do odpadnutia, cvakáš, cvakáš a máš dvetisíc fotiek z jednej akcie, cvakáš ako blázon. Treba si vždy rozmyslieť predtým, ako cvakneš, treba si dvakrát rozmyslieť a skontrolovať v hliadačiku, či je ten obrázok správny.

0 komentárov k článku “Tri otázky pre fotografa Tomáša HradskéhoPridajte vlastný →

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *