Čo študuje škrečok na filmovej

Škrečok poľný je u nás od roku 1992 zákonom chránený. Žije od Francúzka po Rusko. A samozrejme, kde? No predsa na filmovej!  Okolie školy je ich domovom už od čias škôlky, ktorá tu stála predtým.

Možno ste začuli niečo o tom, že sa na našej filmovej pôde prednedávnom odohral súboj medzi pánom Uhríkom a akýmsi škrečkom. No ako to bolo v skutočnosti? Nechajme prehovoriť protagonistu: „Bola sobota podvečer a ja som si popíjal kávu na lavičke, keď v tom spoza stromu vybehol škrečok. Pravdepodobne ma nezacítil, keďže fúkal protivietor. Postavil sa predo mňa a začal vrčať. Ja som sa ho opýtal, či si prišiel pre jedlo a v kľude som ho pozoroval. Nakoniec sa to zaobišlo bez väčších problémov.“

Kto stojí za tým, že sa škrečkom u nás darí?

 „Začalo sa to nevinným vysádzaním tekvíc Hokkaido. Postupne z nich začalo ubúdať, až nakoniec zmizli úplne, nezostali ani listy“ prezradil správca filmovej, pán Kolibár. „Úmysel kŕmiť ich v tom nebol, len som jednoducho niečo chcel vypestovať pre mňa a mojich kolegov,“ dodal.  Pán Kolibár s pestovaním určite neplánuje prestať, aj napriek tomu, že namiesto kolegov kŕmi škrečky. Práve naopak, je rád, že im chutí.  Okrem jedla ich začal zásobovať aj vodou. „Môže ich tu žiť okolo desať, cez prázdniny som na prednom dvore videl piatich a na zadnom ich bude asi tiež okolo päť, majú tam noru.“

Ako to nerobiť (ilustračný záber)

Z nie až tak dávnej minulosti evidujeme niekoľko pokusov škrečka o útok v sebaobrane. V školskej záhrade vraj škrečok doslova „preletel“ pomedzi dvoch žiakov. Obrana škrečka spočíva v dvoch fázach. Najprv si sadne a začne vrčať. Ak mu jeho osobnú zónu narušíte ešte viac, prichádzajú výskoky spojené s hryzením. Vyzerá to tak, ako v tomto videu z Ruska, ktoré odporúča pozrieť si pán Kladek, keďže sa dlhodobo venuje osvetovej činnosti a vysvetľuje študentom, ako pristupovať k týmto tvorom, ktoré tu s nami žijú.

 http://www.mojevideo.sk/video/b1ae/skrecok_karatista.html

Vedenie školy sa zhoduje v tom, že budúcnosť škrečkov na školskej záhrade nie je nijako ohrozená, práve naopak. Ich prítomnosť je príjemným spestrením. Avšak treba pamätať na to, že aj napriek tomu, že škrečky vyzerajú milo a na prvý pohľad neškodne, sú nebezpečné a dokážu ublížiť. Preto, ak ich uvidíte, určite sa nesnažte narušiť ich teritórium. A ak ste ho ešte nevideli zblízka, tu je fotka jedného z nich priamo zo školského dvora.

Škrečok poľný študuje na filmovej tekvice Hokkaido

Chcem o škrečkovi poľnom vedieť viac…

Volá sa škrečok poľný, alebo Chrček poľný. V podstate ide o to isté zvieratko, len s rozdielnymi názvami. Práve tento škrečok je jediný voľne žijúci druh. Jeho život je vskutku zaujímavejší, ako život kamošov z klietky. Avšak možnosť slobodného žitia v prírode prináša aj riziko. Tým je potrava, z ktorej vyplýva následný boj o život. V jedálničku nášho škrečka poľného môžeme nájsť rôzne strukoviny, obilniny či hmyz. Práve prvé dve položky sú najčastejšie. Rovnako tak aj z mena tohto škrečka možno ľahko vyčítať jeho domov. A tu sa dostávame k spomínanému boju o život. Štýl stravovania a bytia škrečka môže prekážať predovšetkým farmárom. Tí ho preto začali masívne loviť, až sa v niektorých krajinách stal ohrozeným druhom. V rokoch 1971 až 1972 bol u nás tento druh škrečka natoľko premnožený, že vo Východoslovenskej nížine a jej okolí žilo približne, a teraz sa podržte, 35 miliónov jedincov.

Pre úplnosť informácie, na jeden vrh pripadá až 15 mláďat, ktoré sú v priebehu mesiaca plne samostatné a váha dospelého jedinca dosahuje až 500g. Pol kila je slušná váha na 28 centimetrové zvieratko, nemyslíte? Vďačí tomu hlavne za svoju schopnosť zásobovania. Ten si vo svojej nore dokáže nahromadiť až 15kg obilnín a zemiakov. Zaujímavá je aj infraštruktúra jeho nory. Tá spočíva v spleti chodieb s dvomi až tromi východmi, slepými uličkami, „skladom“ na potravu a dierou na moč či výkaly. Má to dobre vymyslené, že? Podobne ako medveď, aj náš hlodavec počas zimy spí. A to od októbra do marca. Avšak nejedná sa o ničím nerušený spánok. Škrečok sa každých 5 až 7 dní budí, aby vykonal patričné potreby a doplnil potravu. Jeho prirodzeným nepriateľom je líška a jastrab. Tí si ho na rozdiel od nás nemôžu spliesť s morčaťom, na ktorého sa podobá. I keď takému jastrabovi to môže byť asi celkom jedno.

 Autor: Ivan Koribanič III.F

Titulná fotografia (úprava): Samuel Kocák III.F

Pridaj komentár

Nechaj nám odkaz

Tvoj email nebude publikovaný.


*