Denník nádejných Pražaniek (Erazmus+ Praha)

„Bola som veľmi prekvapená, keď ma škola vybrala na Erazmus +, myslela som si, že sa toho nezúčastním!“ Takto túto novinku precítila jedna z vybraných, fotografka z tretieho ročníka, Karolína Hlaďová. Trojtýždňový výlet v Prahe sme prežili vo veselej štvorke – Karolína, Simona Čapuchová, Bibiánna Gajdošová a ja, autorka článku.  Užili sme si týždne pohody a tak trošku utiekli od povinností každodenného života. Čakalo nás však mnoho nových výziev. Od fotografovania a konzultácií, cez bolesť nôh a dvoje páry vychodených topánok, až po vyhodnotenie toho najlepšieho zo študentského filmu školy Michael.

Potulky Prahou

…začali už prvý deň, keď sme sa prešli popri Vltave a pozorovali turistov fotiacich sa pri labutiach. V Prahe je viac turistov z ázijských krajín ako samotných Čechov, možno aj preto sme sa cítili menej ako „turisti“. My sme boli slovenskí návštevníci a svoju odlišnosť sme si ani neuvedomovali, až kým sa nás niekto neopýtal čosi po anglicky a my sme museli so smutným pohľadom odpovedať: „We are not from Prague, sorry.“

Do školy Michael sme mali cestu prepletenú autobusmi a metrom. Až neskôr sme rozpoznali istú  výhodu. Téma na fotografovanie, ktorej sa zhostili tri z nás, bola práve Doprava. Karolína si vybrala možnosť umeleckej sebarealizácie s témou Moje okno. Nasledujúce dva týždne sme fotografovali metro a zahĺbených – alebo spiacich – ľudí v ňom.  No neraz sme sa práve my stali tými „driemajúcimi“ cestujúcimi s fotoaparátmi na krku.

Každá z nás predložila svojich dvanásť fotografií pred šesťčlennú skupinu profesorov. Hoci sme sa pred nich postavili s malou dušičkou. Posolstvom celého pobytu sa pre nás stalo:

 „Píšte. Píšte a točte ako diví, nech sa celý svet vášmu talentu diví.“

Týmito inšpiratívnymi veršami nás na školskej udalosti Michael Fest privítala významná česká spisovateľka a scenáristka, Halina Pawlowská. Okrem nej tam bol aj priekopník street artu, Pasta Oner, ktorý hodnotil grafické práce. Fotograf Karel Cudlín oceňoval fotografickú oblasť.  Videli sme osemnásť krátkych hraných filmov, dokumentov, znelok alebo reklám z odboru filmovej tvorby. Najväčší úspech zožal dokument Legenda, tak žijem ja o nevšednom živote maliara Františka Kollmana. Zaujímavá bola aj snímka Starosta, jeho sestra, nevesta a jej milenec. Humorné krátke filmy získali niekoľko ocenení. Okrem nich sa milé privítanie ušlo aj nám a to v podobe potlesku.

Po zhliadnutí súťažných videí sme sa historickou električkou premiestnili do centra, kde prebiehalo vyhodnotenie a rozdávanie cien. Občerstviť sme sa mohli študentskou pochúťkou (pizzou) a pohárom minerálky. Akcia bola zakončená živou kapelou, kedy sme sa ešte chvíľku zdržali a nakoniec sa rozpŕchli rôznymi smermi.

Aj nám v hoteli na ulici Elišky Krásnohorskej hrala v posledný deň hudba. Okrem školy si spomínam na prechádzku v pražskej ZOO, kde sme mohli vidieť moje obľúbené slony a žirafy. Počas exkurzie na Barrandove, s pánom učiteľom Benczem, nám ukázali pravé kostýmy z filmu Tri oriešky pre Popolušku. Niektoré sme si mohli aj vyskúšať! Náš pražský denník sa ukončil v rozprávkovej nálade a až zatvorenými vlakovými dverami sme si uvedomili, ako sa za nami Praha vzďaluje a my sa, síce pomaly ale isto, blížime domov.

 

 

Autor: Karin Kissová

Fotografie v texte: Karolína Hlaďová

 

 

Galéria fotoprojektu Doprava (Karin Kissová):

0 komentárov k článku “Denník nádejných Pražaniek (Erazmus+ Praha)Pridajte vlastný →

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *