Detektívne zápisky: Štúdiá v acidofilnom mlieku

Sedemnásty október sa navždy zapíše do histórie našej školy ako deň, keď sa idylický svet na filmovej otriasol v základoch. Čo sa stalo? Na čerstvo natretej stene III.F triedy (pripomíname článok z Nofín http://nofiny.online/co-sa-zmenilo-cez-prazdniny-na-filmovej) bola objavená škvrna rozhodne nie umeleckého charakteru. Kto za to môže? Acidofilné mlieko. Lenže ono to nemohlo spáchať samo a preto nasleduje ďalšia, dôležitejšia otázka: Kto to acidofilné mlieko do tej steny hodil a tým sa stal de facto de jure spoluvinníkom? Rozhodli sme sa pátrať…

Prvé podozrenie padlo na milovníka acidofilného mlieka, ktorého bez neho na chodbách školy ani nestretnete – pána učiteľa Šárika. Možnosť spáchať prešetrovaný čin sme po návšteve jeho kabinetu okamžite vylúčili. Tu je zopár dôležitých faktov: Nezhodoval sa objem ani príchuť mlieka. Pán učiteľ Šárik je zástancom litrového acidofilného mlieka a nedá dopustiť na jahodovú príchuť. Po rozhovore s ním sme pochopili, že svoju povesť by určite neriskoval kúpou čokoládového acidka, čo je skôr „detská chuť“ (viď dôkazový materiál č.1). Okrem toho, ak by si ho náhodou aj kúpil, určite by ho nehodil o stenu. Pripusťme aj úplne scestnú myšlienku,  že by sa mu predsa len podarilo, možno iným spôsobom, vyrobiť inkriminovanú škvrnu. V tej chvíli už musíme zapojiť sedliacky rozum: pán Šárik, povestný svojim precíznym čistením objektívov, by po sebe rozhodne takúto škvrnu utrel. Museli sme pátrať ďalej. Ako inak sa mohlo dostať acidofilné mlieko do našej školy?

/dôkazový materiál č.1/

Stopy nás doviedli na Školský internát na Jedlíkovej ulici.  Prečo až tam? Dozvedeli sme sa, že sa v ten osudný deň za odmenu rozdávali acidká – za fotografie s hashtagom na Instagrame.  Keďže III.F mala práve v tom čase telesnú výchovu a pohyb mimo našej školy bol povolený, viac ako polovica triedy – čo činí 17 ľudí – využilo možnosť získať mliečnu pochúťku. Vtedy sme si uvedomili, že to bude veľmi ťažký prípad. Počet podozrivých stále stúpal. Sedemnásť ľudí v ten deň vlastnilo acidofilné mlieko s čokoládovou príchuťou a škvrnu na stene mohol spôsobiť ktorýkoľvek z nich. Ak zapojíme logiku: to, že niekto acidko do triedy doniesol, neznamená to, že ho automaticky musel hodiť o stenu. Počet podozrivých sa preto nakoniec ustálil na čísle 34 – čo je plný počet žiakov III.F triedy. Nemať acidko – to je predsa nepriestrelné alibi!  Týmto sa naše pátranie zamotalo ešte viac. Do prípadu sa medzitým zapojili vyššie orgány moci.  Triedna učiteľka Alena Klindová. Už zďaleka bolo počuť rázne klopkanie vyšších podpätkov, ktoré sa nebezpečne približovali k triede. Mohli sme tušiť, že sa niečo deje. Pani Klindová podrobila triedu všetkým formám psychického nátlaku – vyzvala páchateľov k tomu, aby sa priznali. V triede zaznelo iba hrobové ticho. Nasledovalo vypočúvanie svedkov.

„Videla som acidko lietať vzduchom, ale nevidela som, kto ho hodil. Miestnosť som promptne opustila,” vypovedala Bibiánna Gajdošová. Za úvahu stála aj výpoveď ďalšieho svedka – Mareka Koptašíka.  „Nič som nevidel,” povedal prekvapene, „ale pán učiteľ Haško sa objavil v našej triede a keď zmizol, zbadal som za ním acidofilný fľak na stene.” Je to možné? Hlavný podozrivým sa opäť stal učiteľ, tentokrát pán Haško.  Museli sme ho vypočuť osobitne, aby sa k výpovedi svedka vyjadril. Jeho prekvapivo nesúhlasný pohľad (viď dôkazový materiál č.2) nás utvrdil v tom, že tento učiteľ videotvorby a dejín výtvarného umenia, je nevinný. Podľa nášho úsudku,  jediné možné vysvetlenie je takéto: Pán Haško so svojou nažehlenou bielou košelou pôsobil priveľmi kontrastne s fľakom z acidofilného mlieka na stene.  Preto si svedok Koptašík v tento moment  prvýkrát všimol onen inkriminovaný objekt.

 

/dôkazový materiál č.2/

Vylúčili sme iba Michala Pavliša, ktorý prišiel s návrhom ísť za pánom Uhríkom a presvedčiť ho, aby prišiel do triedy s tým, že vie, kto zločin spáchal a má desať minút na to, aby sa prišiel priznať. S takýmto nápadom by predsa žiadny kriminálnik sám od seba neprišiel!

Najpozoruhodnejšia bola výpoveď Iva Kačura, ktorý uvádzal, že počas hodiny Technológia tvorby v masmédiách mu  jeho čokoládové acidko zmizlo z lavice. Okrem vraždy máme aj lúpež!  A čo ak práve zmiznuté acidko bolo tým acidkom, ktoré skončilo na stene III.F? Dostali sme sa k  ďalšiemu pátraniu: Kto mohol zobrať Ivove acidko? Nie sú to náhodou Ivovi známi, ktorí sedia hneď pri ňom? Bravčo a BéBé? Alebo je to celé úplne inak? Zabudli sme na podstatný fakt a to, že Ivo navštevuje herecký krúžok. Je možné, že by takto geniálne zahral tvár nevinného žiaka a týmto klamstvom si chcel zachrániť kožu? Čo ak je v skutočnosti on hádzačom acidofilného mlieka a zlodej kričí, chyťte zlodeja?

Náš prísne utajený zdroj prezradil, že počas návštevy našej triednej pani učiteľky začul, ako sa BéBé pýta nášho herca Iva: “Nechceš sa priznať?” Čo ak to súviselo s úplne iným prípadom? Žeby vnútorné spory medzi hercom a BéBém?

Dodatočné tvrdenie ďalšej utajenej osoby nás prinútilo uvažovať nad nečistými úmyslami kolegu Bravča. „Myslím, že som videla acidofilné mlieko letieť smerom k dverám, oproti ktorým stál môj spolužiak Bravčo.” Zdroj ďalej uvádza pochybnosti nad svojim vlastným tvrdením z dôvodu nedostatočnej pozornosti venovanej ruchu v triede.

Pán Uhrík však stále čaká na osobné ospravedlnenie zodpovedného. Preto sme pocítili skutočnú váhu zodpovednosti za tento zložitý prípad, načrtli sme možnosti jeho riešenia a odkladáme ho ad acta. Pretože ďalšie fakty a výpovede nepribudli a najmä nám chýbajú priame dôkazy. Pani učiteľka Klindová škvrnu z acidofilného mlieka síce zotrela, ale morálna škvrna na III.F zostala. Čo bude nasledovať? Podarí sa prípad vyriešiť? Bude mať acidofil, nech je to ktokoľvek, odvahu sa niekedy priznať? Vstúpia do prípadu nové súvislosti? To všetko ukáže čas.

 

Autori: Traja pátrači (Karin Kissová, Rebeka Janíková, Laura Dreger Petraššovitšová)

0 komentárov k článku “Detektívne zápisky: Štúdiá v acidofilnom mliekuPridajte vlastný →

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *