Film Únos alebo politická realita na Slovensku

Už dlho som evidovala, že vznikol nový slovenský film Únos. Veľakrát som už počula aj o vražde Róberta Remiáša, ale nevedela som, o čo konkrétne v nej ide. Trailer ma na tento film neprinútil ísť, boli to skôr diskusie, ktoré vznikli po premiére.

Slovenský film, ktorý lámal v kinách rekordy návštevnosti

 Slovenský film režisérky Mariany Čengel – Solčanskej nám predstavuje pohľad na politickú situáciu v deväťdesiatych rokoch minulého storočia, je inšpirovaný skutočnou udalosťou. Jedinou „fikciou“ vo filme je novinárka Marta, ktorú stvárňuje Rebeka Polláková. Mladá novinárka Marta v prvé novoročné ráno nájde v záhrade odrezanú hlavu jej brata v igelitovej taške. Prinúti ju to pátrať, kto je za tým a prečo sa to stalo.

Druhou dejovou líniou je zákulisie slovenskej vlády. Prezident (Ján Greššo), ktorému vyšliapal chodník Predseda (Maroš Kramár), odmietne vymenovať Predsedovho Chalaniska (Milan Ondrík) za ministra. Ako docieliť to, aby Prezident robil to, čo chce Predseda? Jediný nápad dostal Predseda od jeho Chalaniska a to únos prezidentovho syna (Juraj Hrčka). Všetko je naplánované, Chalanisko na Únos najal ľudí z Tajnej služby, ktorá spolupracovala s mafiou. Práve táto skupinka zablokovala cestu zo Svätého Jura do Bratislavy.

Únos prebieha podľa príkazu, no zarazený zostáva iba jeden- Oskar (Vladislav Plevčík), policajt, ktorý netušil, koho práve unášajú. Dozvedel sa to až na ďalší deň z rádia. Oskar bol kamarát s novinárkou Martou a ich spoločným kamarátom bol Robo (Dávid Hartl). Oskar povedal o únose iba kamarátovi Robovi. Oskar sa rozhodol ísť na políciu a vypovedať. Vedel, že mu po tomto pôjde o život. Rozhodol sa utiecť na chatku v odľahlej štvrti. Jedinou spojkou Oskara so svetom bol práve jeho kamarát Robo. Donášal mu peniaze na jedlo. Už v tom čase sledovali Roba, ale on im dokázal ešte utiecť.

Jedného dňa sa mal stretnúť s novinárkou Martou. Aj jeho mama (Ingrid Timková) z okna videla, že skupinka áut čaká na Roba. Myslel si, že ich popreháňa, tak ako obvykle. Večerné hodiny, tma a opustená Bratislava. Cesta v Karlovej vsi sa Robovi stala osudnou navždy. Zhorel v aute zaživa. Expertíza to zahrala na technický problém, ale Robova mama vedela, aká je pravda. Robo jej ešte stihol povedať, že ak sa mu niečo stane, stojí za tým práve Predseda a Chalanisko, práve preto, aby sa zbavili človeka, ktorý vedel viac ako mal. Opäť nastupuje na scénu Marta, ktorá už okrem vraždy svojho brata rieši aj vraždu jej kamaráta Roba. Chce docieliť v štáte pomocou novín, do ktorých píše, spravodlivosť. Aj jej už pomaly ide o život, jej priatelia z mladosti boli ľudia z mafie a ich šéf Efendi (Daniel Heriban) stál tiež za únosom. Prípad sa uzatvára ako samoúnos. Všetko sa v štáte zdá, že je úplne v poriadku, no aspoň Marta sa dopátrala pravdy, kto zavraždil jej brata. Koniec filmu pôsobí dojímavo a vypovedá o tom, ako to v skutočnosti je. Predseda si užíva dôchodok a teší sa z vnúčat. Prezidentov syn pôsobí v zahraničnej politike. Zomrel nevinný človek.

 

Jednému z hercov počas natáčania išlo o život

Pre mňa v tom filme asi najviac znamenala odvaha. Jednak tá, že herci mali odvahu zahrať si „konkrétno-vymyslené“ postavy. Opäť práve herci museli vystúpiť, teraz už na plátnach kina, ako počas Nežnej revolúcie v roku 1989, aby ozrejmili, ako to na Slovensku funguje v najvyšších kruhoch.  Získal si ma aj predstaviteľ Roba, konkrétne Dávid Hartl. Vo filme o filme Únos som sa dozvedela, že v scéne, kde Robo horí v aute, tak Dávid naozaj tam aj chvíľu horel. Pred natáčaním tejto scény sa Dávid rozlúčil pre istotu so svojou mamou, sestrou a priateľkou, ak by náhodou niečo nevyšlo. Počas scény mal na sebe protihorľavý gél. Skvelo to zahrali všetci herci, ale na mňa najviac zapôsobil Vladislav Plevčík a Dávid Hartl. Doteraz som ich videla iba na doskách divadla hrať muzikály.

Odporučila by som tento film každému. Aj mladým ľudom, aj ľudom strednej generácie, ale aj tým najstarším. Možno im to zmení pohľad na politickú scénu. Tento film v krajine môže niečo zmeniť.

Ale pozrime sa na tento film, ako na skutočnosť, ktorá sa stala. Nikdy nikto nebol obvinení. Z páchateľov, ktorí sa podieľali na únose prezidentovho syna Michala Kováča ml. a v súvislosti s tým aj páchateľov, ktorí zavraždili Róberta Remiáša, kamaráta a spojku Oskara Fegyveresa. Prípad sa niekoľkokrát odložil a navzájom si ho posúvali rôzni vyšetrovatelia, až sa nakoniec uzatvoril ako samoúnos a výbuch auta ako nešťastná náhoda. Prípad sa odložil pre pre nemožnosť nájsť páchateľa, napriek tomu, že podľa samotnej prokuratúry sa skutok stal. Polícia z vraždy v roku 1999 obvinila Imricha Oláha a Jozefa Roháča. Keď prípad po rokoch vyšetrovateľ Július Šáray, obvinil z objednávky vraždy Róberta Remiáša Ivana Lexu. Toho súd vzal do väzby, potom ho z nej prepustili a špeciálny prokurátor Dušan Kováčik stíhanie Lexu v roku 2006 zastavil kvôli amnestii Vladimíra Mečiara.

Práve on 3. marca 1998 v Zbierke zákonov a v článku VI. nariadil aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné stíhanie za trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení M. Kováča ml.. 7. júla 1998 predchádzajúce rozhodnutie Vladimír Mečiar pozmenil a to v článku II. nariadil, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné konanie pre podozrenie z trestných činov, ktoré mali byť spáchané v súvislosti s oznámeným zavlečením M. Kováča ml.. Takýmto spôsobom vznikli Mečiarove amnestie. Ako prvý sa snažil zrušiť amnestie Mikuláš Dzurinda v decembri 1998 po nástupe pravicovej vlády, nepodarilo sa mu to. Už niekoľkokrát, presnejšie ôsmykrát sa v parlamente riešilo zrušenie. Až prednedávnom, koncom mája roku 2017 sme sa z novín dozvedeli, že Ústavný súd potvrdil zrušenie Mečiarových amnestií a únos prezidentovho syna môže ísť pred súd. Jedno je isté. Amnestie sa zrušili, Oskar Fegyveres je ochotný vypovedať na polícii znova.

Podarí sa konečne zastaviť zlo, ktoré sa deje v štáte? Pôjdu do väzenia tí, ktorí tam majú byť už dávno? To sa dozvieme v nasledujúcich mesiacoch. Azda po rokoch zvíťazí spravodlivosť.

 

Autor: Nicol Želtvayová

 

Dráma

Slovensko, 2017, 102 min

Réžia: Mariana Čengelová-Solčanská

Kamera: Ladislav Janošťák

Hudba: Vladimír Martinka

Hrajú: Rebeka Poláková, Milan Mikulčík, Maroš Kramár, Ingrid Timková, Milan Ondrík, Daniel Heriban, Ján Greššo, Tomáš Hanák, Dávid Hartl, Vladislav Plevčík, Juraj Hrčka, Eva Pavlíková, Gabriela Dolná, Katarín  Kolajová, Marko Igonda, Andrej Kováč

 

Galéria k článku:

Pridaj komentár

Nechaj nám odkaz

Tvoj email nebude publikovaný.


*