Filmová si podala ruku s prezidentom

Nebolo to prvýkrát, čo sme pána prezidenta stretli. Mali sme tú česť vypočuť si ho na Štúrovom pere pred rokom, no teraz to nebola len masmediálna tvorba, ale aj ľudia, ktorí pracovali na TV MUHA. Okrem podania ruky sme sa s ním tentoraz mohli aj vyfotiť a dokonca nám venoval aj chvíľu, aby sme mu predstavili náš projekt “Neodpíš sa”.
Náš výlet si vyžadoval šesťhodinovú cestu vlakom do Bratislavy. Málokto spal, zato nám už na polceste tuhli zadky. Po vystúpení sa začal chaos a prekvapenie, že pätnásťminútový lístok v Bratislave stojí sedemdesiat centov. Neprialo nám počasie (Fúkalo tam viac ako v Košiciach. Kto by to čakal?) a všade sme so sebou museli ťahať batožinu. Napriek tomu medzi nami vládla dobrá atmosféra a zvedavosť na stretnutie s pánom prezidentom Andrejom Kiskom. Niektoré autobusy nám pripomínali našu slávnu desiatku, ktorou väčšina z nás cestuje do školy.


Keď sme vystúpili, ocitli sme sa priamo pred prezidentským palácom. Niektorí z nás boli v úžase z architektúry, no to sme ešte neboli dnu. Otvorila sa pred nami brána ako v hollywoodskych filmoch a oficiálne sme vstúpili na pozemok. Chvíľu sme ešte mrzli vonku a potom nás čakala kontrola ako na letisku. Poviem vám, vyťahovať z kufra plného vecí jednu elektronickú kefku, pretože to môže byť zbraň hromadného ničenia, je naozaj frustrujúce. Potom nás čakalo ďalších pár minút čakania. Atmosféra sa stupňovala aj vďaka ďalším trom školám, ktoré tam s nami boli. Dohodli sme sa, kto bude fotografovať, odložili si veci a presunuli sa do oveľa priestrannejšej miestnosti. Pozlátená, s dvomi mohutnými zrkadlami a dvomi slovenskými vlajkami. Spolužiak a ja sme sa presunuli do zóny pre fotografov. Keď boli všetci ľudia na mieste a všetky kamery zapnuté, otvorili sa dvere, z ktorých vystúpil pán prezident Andrej Kiska. Prvý príhovor mali dve panie z protikorupčnej organizácie Zastavme korupciu, ktoré predstavili, prečo tam sme a prečo vznikol celý projekt “Na férovku”. Ďalšie minúty prevzal pán prezident. Poukazoval na príklady malej, na pohľad “nevinnej” korupcie, ktorá ale potom zasahuje celú našu krajinu. Ďakoval organizácii, učiteľom aj študentom za to, že sme sa postavili voči korupcii, že si ju uvedomujeme a neignorujeme ju. Verí, že bojovať sa proti nej dá, že to dokážeme. Spomínané boli aj protesty Za slušné Slovensko, kde bolo ukázané, že ľudia chcú spravodlivosť. “Lepšie ako preklínať tmu, je zapáliť aspoň malú sviečku?” My sme tie malé sviečky, svetlo optimizmu pre našu krajinu, ktorú si nedáme.


Po skončení príhovoru dostala každá škola čas na krátky rozhovor a fotku s pánom prezidentom. Za nás prevzal slovo Martin Kostura, ktorý mu predstavil náš vlastný školský projekt a videá, ktoré spoločne nakrúcame. Pána prezidenta to zaujalo ako originálne spracovaný nápad, zavtipkoval aj o tom, že pred nami, budúcimi novinármi, si bude dávať pozor. Grafikov sa vraj báť nemusí. Na otázky sa bohužiaľ už nezvýšil čas, a tak sme stretnutie uzavreli spoločnou fotkou.


Po ukončení stretnutia sme sa vybrali na hotel, konečne zo seba zložili ťarchu našej batožiny a rozpŕchli sme sa po meste. Väčšina z nás sa šla najesť. Musím povedať, že na východe robíme lepšie pirohy, avšak lepšie cappuccino ako na západe som ešte nikdy nepila.
Večer bol pokojný a naplnený únavou. Niektorí zaľahli hneď po príchode, iní si ešte pozreli film. Nezáležalo na tom, ráno sme aj tak boli všetci unavení. Keď sme boli spokojní a najedení, opäť sme sa pobalili a utekali na električku. Smer: asi tá najkrajšia reštaurácia, v akej som kedy bola. Najväčšie prekvapenie pre nás všetkých? Robot, ktorý stál za recepčným pultom, luster zo starých televízorov, na ktorom sa premietali čísla ako v Matrixe a Adela a Viktor Vinczeovci, ktorí s nami obedovali v jednej miestnosti. V Bratislave sú na to ľudia už asi zvyknutí, že na každom kroku vidia tvár z našich televízií, ale ja teda určite nie.
V  príjemnej reštaurácii „White dragon“ sme sa ešte pred obedom zúčastnili na posedení s organizáciou Zastavme korupciu a ostatnými školami. Zo začiatku sme sa zapájali do aktivít, ktoré nás mali donútiť komunikovať a trochu sa spoznať. Potom každá zo škôl predstavila svoj projekt, následne sme jeden druhému mohli položiť nejaké otázky. V duchu som sa úprimne zasmiala, keď pán Kerner odprezentoval  naše video z TV MUHY a náš projekt tak dobre, že nikto nemal otázky. Za to sa nám dostalo vyjadrenia, že je obdivuhodné, že sme sa pustili do takéhoto náročného projektu, rovnako originálneho, keďže ani jednej zo škôl nenapadlo točiť videá. Väčšinu to pobavilo a smiali sa. Padli aj vtipy o tom, že sme prezradili všetky odpisovacie finty. Posedenie bolo veľmi príjemné a rovnako náučné.


Pri tejto príležitosti sme boli pozvaní na slávnostný obed.
Keď sa už naše stretnutie blížilo ku koncu, pán Kerner, Martin Kostura a Nikola Demeterová sa zúčastnili krátkeho rozhovoru pre nadáciu Zastavme korupciu. Potom nás čakala už iba cesta domov.
„Korupcia ako taká neexistuje, to ľudia ju vytvorili a ľudia ju neustále živia.“ Iní ľudia sa ju snažia nevidieť a nevnímať. Otvorme oči, nebojme sa hovoriť, nebojme sa bojovať a spoločne zastavme korupciu.

text: Kristína Hažlinská foto: kolektív študentov

0 komentárov k článku “Filmová si podala ruku s prezidentomPridajte vlastný →

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *