Keď deti majú deti

Vo filme Piata loď sa rozoberajú témy detstva, výchovy dieťaťa a sociálnych problémov v rodine. Na tieto problémy sa poukazuje cez detskú optiku. Príbeh vykresľuje dva extrémy výchovy, aj keď v prípade hrdinky Jarky sa nedá veľa o výchove povedať. Dievča vyrastajúce s mamou, ktorá sa správa ako „nevybúrená puberťáčka“, dcéru berie skôr ako kamarátku. O materskej láske a starostlivosti nemôže byť ani reči. Žije si svoj vlastný život plný zábavy, románikov. Dcéru necháva v byte so svojou chorou mamou Irenou, ktorá sa o dievča nevládze starať. Aj keď sa občas javí, že vnučka jej nie je až taká ľahostajná a uvedomuje si chyby svojej dcéry, nemá toľko síl, aby suplovala matku. Jarka sa preto pretĺka životom sama, a občas ju sprevádza kamarát, ktorý je jej presným opakom. Chlapec šikanovaný spolužiakmi vyrastá v rodine, kde mu po materiálnej stránke nič nechýba. Rodičia ho zahŕňajú najnovšími technickými hračkami, no nedovolia mu zažiť obyčajné detstvo. Chlapec nemôže tráviť veľa času vonku, nemôže sa bezstarostne hrať a skúmať svet. Rodičia tak z neho robia „ťuťka“, ktorý by podľa ich predstavy mal sedieť sám doma, zavretý medzi štyrmi stenami detskej izby. Kristiánovi však chýbajú kamaráti a detské dobrodružstvá.

Z môjho pohľadu tieto dva kontrastné detské životy spája nedostatok lásky rodičov. Dievča nevie, či ju mama má rada. Niekedy sa správa tak, že áno i keď to nie je materská láska ale skôr kamarátska. V prípade chlapca nie je na lásku priestor, rodičia sú zaneprázdnení a miesto pohladenia alebo iného prejavu lásky poskytujú chlapcovi veci, čím si ho kupujú. Po smrti babky ostáva Jarka úplne sama napospas životu a benevolentnému prístupu mamy. Na párty, ktorú matka po pohrebe v byte usporiada, vystaví svoju dcéru riziku znásilnenia. Vo filme to je jemne naznačené, keď dievča sedí na posteli v maminých obtiahnutých šatách, uvedomuje si, že to čo sa u nich deje nie je až taká sranda a ide sa vyzliekať, pričom ju cez pootvorené dvere sleduje chlap. Jeho plány však našťastie prekazí nič netušiaca matka. Na druhý deň ráno sa vyberá so svojou partiou do Prahy a dcéru necháva doma, tentokrát úplne samu. Dievča sa rozhodne kúpiť si lístok a ísť s mamou. Na stanici stretne ženu, ktorá jej dá postrážiť kočiar s dvojičkami. Matka detí podľa mňa v jej očiach vyzerá, že  tiež nie je schopná dať im všetko a tak deti unesie a býva s nimi v chatke, kde príde aj jej Kristián a starajú sa o ne. Konanie dievčaťa vychádza z nedostatku lásky a starostlivosti. To, čo nedostala, sa snaží dať týmto deťom. Prekvapuje detskou bojovnosťou a presvedčením, že ona vie všetko potrebné deťom poskytnúť. Avšak samozrejme, to nie je možné. Film, čo sa týka spracovania na mňa vplýval veľmi dobre. Naznačil, ale nedopovedal. Nebola to klasická slovenská sociálna dráma, na aké sme zvyknutí, kde sa všetko zobrazuje priamo a konkrétne, ale skôr jemne cez detskú dušu. Verím, že film môže dať veľa rodičom, aby predišli chybám vo výchove a najmä, aby si k svojim deťom vytvorili vzťah. Poetickým jazykom naznačuje aj to, že za divné správanie detí  môžu z veľkej časti vzťahy v rodine.  V dnešnej dobe sa prehnaná detská neposednosť a zvedavosť zvaľuje na hyperaktivitu. Ale čo keď to nie je tak?

Autor článku: Michaela Grlická

 

0 komentárov k článku “Keď deti majú detiPridajte vlastný →

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *