Keď je album stelesnením pondelka: Drake – More Life

Spolu s preplnenými fitkami a čoraz krajším počasím sa dostávame do predletnej nálady, ktorá okrem iného znamená aj to, že všetci svetoví umelci, speváci, producenti a dídžejovia sa pomaly ale isto začínajú pretekať o prvý hit leta. Výnimkou nie je ani raper/spevák z Torona Aubrey Graham, známy pod umeleckým menom Drake, ktorý je jedným z najúspešnejších mainstreamových umelcov v roku 2016. Tento titul si u mnohých obhájil nielen štyrikrát platinovým albumom Views from the 6 (ktorý bol 12 týždňov TOP 1 album v rebríčku Billboard 200) , ale aj tým, že v roku 2016 sa mu podarilo zdolať asi každý rekord, aký sa len dal. Aubrey sa tohto titulu pochopiteľne veľmi vzdať nechce a preto dňa 18. marca 2017 vydáva nový projekt, tento raz niečo, čo on sám nenazýva albumom ale playlistom: More Life.

Nebudem dlho chodiť okolo horúcej kaše a hneď zo začiatku poviem, že podľa môjho názoru je to jeden z jeho najhorších projektov, ktoré za svoju kariéru vydal. Samozrejme si svoj názor skúsim obhájiť čo najlepšie, ale oponenti môžu tvrdiť, že už teraz predajmi predbehol Rihannu a Beyonce s ich poslednými albumami dokopy! Musím však podotknúť, že podľa mňa úspech v médiach a ťažké peniaze za marketing nijak nesúvisia s výpovednou hodnotou a umeleckým nadaním umelca.

Viete, čo je horšie ako učiť sa predspev diela Slávy Dcéra naspamäť? Sadnúť si na zadok a pustiť si More Life od začiatku po koniec. Okrem toho, že sa snaží v jednej pesničke vystriedať viac prízvukov ako priateliek, Drake do éteru vypúšta (z neznámych dôvodov) britské a jamajské slangy, ktoré v jeho podaní znejú ako šušlanie po tom, čo mu raper Xxxtentacion vybil predné zuby za tú ukradnutú slohu. Zápal ušného bubienka Vám možno vyvolajú aj otrasné fíčuringy britského rappera Giggsa, o ktorom nikto nikdy v živote nepočul, no napriek tomu tam je.

Viem si úplne živo predstaviť štúdio plné textárov. Smutne sedia za stolom, rozmýšľajúc nad nejakým „fresh“ konceptom, ktorý by zaujal čo najširší okruh ľudí. Úplne vidím moment, kedy sa balili domov a zrazu jeden z nich nadšene trepol päsťou o stôl a vyhlásil, že vie, čo spravia. Päť dobrých pesničiek doslova ukradnú underegroundovým talentom, dajú to dokopy. Párkrát odložia dátum vydania albumu, aby si ľudia začali myslieť, že sa chystá niečo veľké. Nakoniec k tomu prisypú ešte 16 nudných pesničiek, aby to bolo dostatočne dlhé a vypľujú to ako „playlist“ aby sa vyhli vysvetľovaniu, prečo celý tento guláš nemá hlavu ani pätu.

Po produkčnej stránke tiež vidno, že sa s tým veľmi nebabrali. Predvídateľné a otrepané podmazy sa pri počúvaní hrnú z každej strany.

Každý so zdravým úsudkom by mi mal dať za pravdu, keď poviem, že More Life nie je vôbec tak revolučné a významné ako sme všetci čakali. Ak ste milimetrík pred otravou krvi alkoholom na nejakej párty a hľadáte niečo, do čoho sa dobre tancuje, tak potom je to v poriadku. Ak vnímate tohto umelca ako komerčného speváka za ktorým nestojí nič iné iba „párty hity“ a biznis tak si myslím, že sa tento projekt dá celkom dobre prehltnúť. Tvrdiť však, že nám v sluchatkách hraje ten istý Drake akého sme všetci milovali v If You’re Reading This Its Too Late, je rovnaké ako tvrdiť že pesničky Hotline Bling a Cha Cha neznejú úplne rovnako.

O Drakeovi nie je možné povedať, že by bol zlý umelec, podľa mňa sa iba nechal uniesť pri experimentovaní s hudbou a nervovým systémom svojich fanúšikov, ktorý berú všetko, čo ponúkne. Na záver by som len dodal, že pevne verím, že sa Drake spamätá a v ďalšom projekte nám predvedie to, čo všetci vieme, že dokáže.

Pridaj komentár

Nechaj nám odkaz

Tvoj email nebude publikovaný.


*