Kto bude ďalší? Výstava ukazuje, že každý z nás môže byť obeťou.

Čo je genocída, prečo a ako sa deje a môže postihnúť aj nás? Všetky tieto otázky zodpovedala nadčasová interaktívna výstava Kto bude ďalší, ktorú pripravili študenti Katedry histórie Filozofickej fakulty na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika.

Výstava nám predstavila 8 fáz, ktoré vysvetlili, ako v spoločnosti vzniká genocída. V areáli Filozofickej fakulty ste mohli prejsť ôsmimi stanovišťami, ktoré každé jedno predstavovalo jednu fázu. Pri vstupe do areálu ste si vytiahli „svoj osud“, teda osud človeka, do ktorého ste sa mali vžiť. Buď ste boli Židom, Rwanďanom, Rómom, Arménom alebo Bosniakom a až po prejdení všetkých fáz ste zistili, či ste genocídu prežili. Výstava ukazuje ako kruto sa voči ľuďom dokázali ostatní chovať a že ak toto správanie nezastavíme v zárodku, tieto zverstvá sa môžu zopakovať. Viac o výstave nám povedal vedúci Katedry histórie Doc. Martin Pekár:

Koho napadlo pripraviť túto výstavu? Bola to iniciatíva žiakov alebo učiteľov?

My sme veľmi podobnú výstavu robili minulý rok v máji pri príležitosti Dňa víťazstva nad fašizmom a tá výstava bola orientovaná na holokaust. Vtedy sme ju iniciovali my a veľmi nám pomáhali naši študenti, a tohto roku študenti, ktorí boli o ročník nižšie, chceli pripraviť podobnú akciu. Ako prvé im napadlo urobiť druhý ročník tej predošlej výstavy. Potom nejakým spoločným uvažovaním došlo k tomu, že by to poňali trošku inak a od témy holokaust prešli ku téme genocída. Je to širší pojem a tým pádom aj ten obsah a zameranie tejto výstavy trošku posunuli.

Bola aj minuloročná výstava taká interaktívna?

Áno pred rokom bola výstava  veľmi podobná, naši študenti mali požičané kostýmy z divadla, vytvorili tam atmosféru 40. rokov a mali sme k dispozícii synagógu. V tej synagóge sme premietali dokumenty a boli tam vystavené fotografie. Takisto aj tam boli postavené panely po celej ulici, podobne ako tu, kde naši študenti pri jednotlivých paneloch vysvetľovali témy ktoré súviseli s holokaustom.

Prečo sa táto výstava koná práve teraz? Súvisí s napätou situáciou vo svete?

No v podstate tá výstava spája rôzne aspekty, inak je to ten májový termín, kedy je už lepšie počasie aj väčší priestor v školách, samozrejme to súvisí s tým, že oni majú viac času a ta téma, samotný výber témy reaguje na spoločenskú situáciu, na to čo dnes zažívame a s čím je spoločnosť konfrontovaná.

Aký je záujem u vysokoškolákov o tému genocída. Zaoberajú sa tým aj vo voľnom čase alebo len v rámci predmetov?

 Genocída je taký fenomén alebo taká vec, nad ktorou mladý človek asi dennodenne nepremýšľa. Naši študenti zúročili skúsenosti zo štúdia, zúročili to, čo videli minulý rok na tej interaktívnej výstave a posunuli to celé do tej roviny genocídy. To znamená, že pochopili, že celý problém nie je len o holokauste a Židoch, ale že sú to oveľa širšie javy. Dokonca presahujú európsky kontinent a že tieto javy majú spoločný základ. Dnes my vieme tento základ moderným a vedeckým spôsobom uchytiť, a vieme zidentifikovať čo je genocída, aké má ona znaky, a ako sa vnútorne prejavuje. Vieme identifikovať, že toto sú tie javy, toto sú tie názory, a také je to správanie, ktoré keď nepostrehneme dnes, nepoukážeme naň a nezastavíme, tak môže vyústiť do niečoho takého ako je genocída.

Takže vaši žiaci dokážu analyzovať politickú situáciu či už na Slovensku alebo v zahraničí?

 Myslím, že intuitívne to cíti väčšina obyvateľov na Slovensku, ale čo je dôležité, je to, že naši študenti to uchopili odborne. To znamená, že sa neuspokojili s tým, čo pasívne počujú alebo čo sa všeobecne hovorí medzi ľuďmi, v médiách alebo v rodine, ale skúsili sa na to pozrieť z odborného pohľadu, skúsili si to naštudovať a tak ako si to naštudovali, tak to teraz posúvajú na tejto výstave ďalej.

Ďakujeme za rozhovor.

 Teória genocídy:

Teóriu o 8 fázach genocídy vymyslel Gergory H. Stanton (profesor genocídnych štúdií) v roku 1996. Tá opisuje ako vzniká genocída v 8 fázach:

  1. KLASIFIKÁCIA- ľudia sú klasifikovaní na „my a oni“ podľa etnika, náboženstva, alebo štátneho príslušenstva, hľadajú sa znaky ktoré ich spájajú a rozlišujú od ostatných.
  2. SYMBOLIZÁCIA- skupina ľudí je označená nejakým symbolom napr. Židia – židovská hviezda.
  3. DEHUMANIZÁCIA- popieranie ľudskosti, skupina je prirovnávaná ku chorobám alebo zvieratám.
  4. ORGANIZÁCIA- genocída je vždy organizovaná, zvyčajne štátom. Jeden človek hľadá ďalších s rovnakým pohľadom na odsudzovanú skupinu ľudí, postupne ovplyvňujú spoločnosť.
  5. POLARIZÁCIA- extrémisti poháňajú skupiny od seba. To, čo bolo myšlienkou sa stáva zákonom, platia teda zákony o zákaze sobáša medzi rôznymi etnikami atď.
  6. PRÍPRAVA- obete sú identifikované a oddelené, zoznamy úmrtí sú vypracované a ich majetky sú vyvlastnené.
  7. LIKVIDÁCIA- masové vyvražďovanie, ktoré sa legálne nazýva genocída. Pre vrahov je to vyhladzovanie pretože veria, že ich obete nie sú ľuďmi.

8.POPIERANIE-posledná fáza je jeden z najnebezpečnejších indikátorov ďalších genocídnych masakrov. Páchatelia genocídy vykopávajú hroby, pália telá, zatajujú čo sa stalo obetiam, ničia dôkazy a zastavujú vyšetrovania.

Alexandra Niková

 

Galéria k článku:

0 komentárov k článku “Kto bude ďalší? Výstava ukazuje, že každý z nás môže byť obeťou.Pridajte vlastný →

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *