„Milujem dokumenty a pagáče,“ usmieva sa nádejný budúci režisér Igor Engler

Prečo si sa rozhodol ísť študovať na Akadémiu umení v Banskej Bystrici?

Milujem dokumenty a táto škola je iná ako VŠMU v tom, že  tu som viac samostatná jednotka a je tu väčšia pohodička. Mesto je kľudnejšie, ak to porovnám s Bratislavou.

 

Čo si musel urobiť pred prijímacími pohovormi a ako si sa na nich pripravoval?

Musel som vyplniť zložité prihlášky a vypracovať zadania.  Mal som odovzdať pätnásť voľných fotografií,  námet na dokumentárny film,  reportáž s fotografiami a krátky film.

Ako dlho si tie práce pripravoval a ktorá z úloh ti prišla najťažšia?

Až tak dlho som sa nepripravoval, ale viem, že som sa mal. Najťažšie boli tie „písačky“, námet na dokumentárny film a reportáž.

Aké témy si si vybral na námet a reportáž?

Na námet dokumentárneho filmu som si zvolil tému „Závislosť na počítačových hrách“. Na reportáž som si zvolil MobilFest, keďže to bolo organizované našou školou, mal som preto dostatok informácií. Svojho času som na MobilFeste robil reportážne fotografie a tie sa mi zišli, lebo boli povinnou súčasťou zadania.

 

Koľko kôl malo prijímacie konanie?

Najprv si nás vybrali podľa domácich prác a pozvali nás na pohovor. Samotné prijímačky pozostávali z toho, že sme sa zaregistrovali a napísali si test zo všeobecného rozhľadu. Potom sme si pozreli študentský film, na ktorý sme si mali napísať rozbor a potom nás podľa čísla volali na pohovor. Ten trval približne 25 minút a nezbehlo to vôbec rýchlo. Prvých päť minút som musel rozprávať o filme, ktorý nám púšťali. Potom sa ma pýtali rôzne otázky: aký štýl filmu mám rád, ktorý dokument považujem za najlepší, prečo som si zvolil tie témy pri reportáži a filme a nakoniec som si mal vybrať jednu z mojich fotografií a popísať ju.

Mal si z pohovoru dobrý pocit? 

Pohovor je podľa mňa dosť aj o šťastí. Závisí od toho, že ktorým smerom zavedieš porotcov a potom sa môžeš rozprávať o tom, o čom vieš. Mne to nevyšlo. Ja som napríklad posledné roky pozeral kopu dokumentov, ale pri pohovore som sa k tomu absolútne nedostal. Bol som pripravený o tom filozofovať, ale pýtali sa ma na niečo iné. Tak som si aspoň dal pagáče a koláčiky, ktoré boli súčasťou občerstvenia. Členovia komisie, boli asi deviati, sedeli v kinosále pri  „elkovom“ stole a ja som sedel v strede na malej stoličke.  Tá vôňa koláčikov nám asi mala pripomenúť domov a mali sme sa cítiť dobre, ale mne to veľmi nepomohlo, viackrát som sa pomýlil, zamieňal som si obsahovo niektoré pojmy, čo bolo dosť trápne.

Keďže si skončil na prijímačkách prvý, čím myslíš, že si zaujal komisiu?

To netuším. Asi mi pomohlo to, že som z filmovej školy.  Keď prišiel test, tak tam boli otázky z filmovej brandže aj výtvarné veci, mal som teda oveľa ľahšiu prácu ako ostatní, napríklad gymnazisti, ktorí to na škole nepreberali.

 

Čo by si poradil budúcim uchádzačom?

Určite poslať všetky práce načas, snažiť sa štyri roky pripravovať a byť v kľude. Nakoniec to bude aj tak lepšie, ako to vyzerá.

0 komentárov k článku “„Milujem dokumenty a pagáče,“ usmieva sa nádejný budúci režisér Igor EnglerPridajte vlastný →

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *