Môj hranolkový príbeh alebo ako som potila krv v Mekáči

Sme mladí, máme veľa záujmov a takmer každý piatok lietame niekde po meste. Logicky, všetko to stojí peniaze. A nemalé. Takto pred rokom ma prestalo baviť stále si pýtať od mamky päť eur takmer každý druhý deň a rozhodla som sa, že si nájdem brigádu. Už to bol dosť ťažký krok, pretože 16 ročné dievča (prekvapivo) nikam nechcú vziať. Mojou spásou sa stal McDonald. Teda, aspoň som si to myslela. Na pohovore sa ma nepýtali nič zložité, dôležitá bola len odpoveď áno. Áno chcem robiť a áno veľa!

Ak by som mala McDonald prirovnať k niečomu, bol by to oheň. Dobrý sluha, zlý pán. Áno zarobíte tam dobre, ale za akých okolností? To vám už na pohovore neprezradia. Dôležité pre pochopenie bežného McZamestnanca je vedieť štruktúru pracoviska. Pracovníci majú menovky v troch farebných prevedeniach: zelená pre začiatočníkov, žltá pre samostatného zamestnanca (tú získate automaticky po pol roku) a biela- tréneri. Crew tréneri majú za úlohu učiť začiatočníkov. Je však celkom bežné, ak začiatočník ktorý je v mekáči mesiac, učí toho čo je tam len týždeň. Pýtate sa prečo? Odpoveď je- málo trénerov! Pracovisko sa delí na 4 základné časti- kuchyňa, lobby, kasa a drive. Ja som mala to „šťastie“ byť na všetkých stanovištiach. Preto začnem asi tým najlepším. Tým je pre mňa drive.

Drive je zaujímavá časť, pretože môžete sedieť v búdke, kde vytvárate objednávky a kasírujete, alebo môžete vo vnútri baliť a vydávať objednávky. Máte na hlave slúchadlá a tak si prídete dôležitý, komunikujete s ľuďmi a je len malá šanca že sa niečím zababrete… jednoducho super job. Jediné čo vám pokazí náladu je približne 30 áut skoro každý večer, objednávka kde je minimálne 15 vecí alebo nepríjemný zákazník, ktorý do tej coly naozaj ľad nechcel a určite to pri okienku povedal. Ehm… nie, nepovedal.

Rovnako ste vyhrali aj keď robíte na kase. Jediné, na čo si musíte dávať extrémny pozor sú peniaze. Pretože ak niečo pokazíte ošklbete o peniaze samého seba alebo zákazníka. Samých seba najmä preto, pretože to, čo vám bude v kase chýbať, platíte zo svojho. A zákazníci? Tí sa prídu sťažovať aj na chýbajúci cent.

Srdcom McDonaldu je kuchyňa. Tá sa delí na gril a bop. Bop je časť, kde sa vytvárajú sendviče z kuracieho mäsa, balia sa nugety, či taštičky. Na oboch stranách vás však čaká peklo. Popáleniny sú bežné, sem tam sa pošmyknete na litri oleja, ale čo je najhoršie sú teploty. Najmä ak je leto. Je celkom vtipné vidieť ako príde zákazník na zmrzlinu do klimatizovaného priestoru a sťažuje sa na horúčavu. Vy sa len pousmejete, pozriete sa na dlhé polyesterové nohavice, ktoré na sebe máte, na teplomer, ktorý ukazuje 45 stupňov a v tichosti závidíte. Najmä ak stojíte rovno pri ohrevnej „skrini“ ktorá má presne 60°C!

Veľa ľudí je zvedavých, ako to je s mäsom. Mäso sa po vybratí z fritézy ukladá do „šuflíkov“, ktoré sú vo vyhriatej skrini a ich trvácnosť je 20 minút. Takú istú dobu vydržia aj burgre, ktoré môžete vidieť v tej „poličke“ s číslami. Budem k vám však úprimná, ak tam prídete v nedeľu ráno a nie ste si istý čerstvosťou, dajte si to, čo tam nie je! Možno si počkáte, avšak budete na 100 percent vedieť, že to čo idete konzumovať nebolo vyrobené pred hodinou. Tajomstvá ako chuť mäsa, omáčok či syra však spočíva v samotnom výrobnom procese. Tajomstvom to teda ostane už navždy.

Práca v kuchyni sa však netýka len varenia (skladania) ale aj samotnej prípravy surovín. Kľúčové slová sú temperácia a badoček. Temperácia je činnosť pri ktorej suroviny z chladničky získavajú izbovú teplotu, a to tak, že ich uskladníte do badočkov a položíte na zaužívané miesto. Pod slovom badoček si predstavte hlbokú plastovú nádobu. Do tejto nádoby uskladňuje v podstate všetko. Vopred nakrájaný šalát, syr ale aj paradajky. Tie, si ale už krájate sami.

Je nemožné dať do jednej miestnosti množstvo ľudí a očakávať, že si všetci budú rozumieť. V McDonalde toto pravidlo platí na dvakrát, pretože tak ako tam stretnete fešného vysokoškoláka, tak tam na vás pokričí životom unudená slobodná 40tnička. V 50% sú zamestnancami mekáča robotníci, predavači , či kaderníčky, 40% sú žiaci stredných a vysokých škôl a zvyšných 10% je zázrak. Zázrak preto, lebo niektorí berú prácu v McDonalde ako hobby. Po svojej prvej (mnoho krát dobre vynášajúcej) práci si jednoducho prídu oddýchnuť tam. Pýtam sa, preboha prečo?

Aj vy sa vždy pozeráte na toho chudáka, čo sa prechádza po reštaurácií s vozíkom plným tácok? No, tento chudák som bola jednu dobu aj ja. Lobby je to pracovisko, ktoré vám vezme aj ten najmenší kúsoček viery v ľudstvo. Stačí vám hodina a verdikt je jasný- zákazníci si na hygienu moc nepotrpia. Nesnažím sa nikoho uraziť, ba dokonca menovať, jednoducho toto je holý fakt. Neporiadok ktorý niektorí zákazníci za sebou nechávajú, je neskutočný. Nevravím o omrvinkách na tácke, či nedojedenom hamburgeri v deckom kútiku, ale o rozsypaných hranolkách po celej ploche reštiky, rozliatych kolách na schodoch a to často krát bez toho, aby niekoho zo zamestnancov aspoň upozornili.

Na záver to najlepšie, niečo v čom sa nájde takmer každý…

6 Typov „dobrých“ zákazníkov:

1. Pán tvorstva – človek, najčastejšie muž, ktorý veľmi dobre vie že výhodnejšie je kúpiť si čistý Big Mac za 4 eurá, ako menu za 5. A to, že vy ste len brigádnik, vám dá jednoducho pocítiť arogantným prístupom, nepoďakovaním sa a hodením mincí do tváre.

2. Bez uhorky- tento typ ľudí tvorí približne 50% košickej populácie. Pochopím, že ak je v reštaurácii len pár ľudí, že si rád počká, a akceptujem to. Najlepší fajnšmekri sú však tí, ktorí radšej budú pol hodinu čakať v plnej predajni na jeden číz. Pretože to určite vezme menej energie ako otvorenie burgra a jej následné vyhodenie.

3. Mamička – „Alebo mi dajte hračku číslo 5. A nedalo by sa dať do džúsu pol litra teplej vody? A kebyže chcem ten hamburger len zo syrom?“ Nemám problém vyhovieť želaniu zákazníka, ale keď tú hračku mením už dobrých dvadsať minút vkuse, je to trošku pritiahnuté za vlasy. Tak isto je nepochopiteľné keď niekto vezme dieťa na Mekáč a namiesto toho dostane len suchú žemľu zo syrom. Prečo?

4. Menič – Asi najobľúbenejší druh zákazníka. Pretože nie je nič lepšie ako 5 krát meniť objednávku. Títo ľudia jednoducho nikdy nevedia čo chcú. Pre takéhoto človeka nie je problém 5 krát povedať niečo iné, avšak pre mňa už áno. Navyše, pokladňa je prepojená s kuchyňou a tak po tej 25 zmene nevedia, čo majú variť.

5. Piatkáči- V tejto kategórií sú všetci čo do McDonaldu prídu v piatok. Od mládeže, cez alkoholikov až po turistov. Komplimenty, návrhy alebo opitý zákazník ležiaci na stole. Ach… nič nie je krajšie ako kúzlo piatkovej noci.

6. Inteligent- Predstavte si situáciu. Inteligent sedí tri a pol hodiny pri jednom burgri a celý čas Vás sleduje. Vy ste už konečne vypratali posledný vozík a s rachotom sa valíte odložiť ho na miesto. Už ho pomaly púšťate z rúk keď v tom…. Inteligent vezme svoju tácku, vloží do vozíka, usmeje sa a odchádza preč. Chytíte sa za hlavu, snažíte sa predýchať situáciu. Naozaj by ho zabilo dať tú tácku do vozíka o 5 minút skôr?

Práca v McDonalde je náročná, oberá vás o čas, vôňu a často krát aj chuť žiť. Preto si rozmyslite, či vám tie peniaze za to stoja. Pre mňa to však bola fajn skúsenosť, a vďaka nej som si uvedomila, že radšej budem sedieť na zadku, učiť sa a písať. Veď nakoniec, nebyť tých 6tich mesiacov, nevznikol by ani tento článok. A áno, hranolky sú zo zemiakov!

text: Alexandra Niková foto: Dávid Šipoš

0 komentárov k článku “Môj hranolkový príbeh alebo ako som potila krv v MekáčiPridajte vlastný →

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *