O skle, komercii a erotike s úspešným sklárskym dizajnérom Patrikom Illom

Zamyslieť sa nad tým, čo všetko je sklo a či je sklo umením, mohol každý, kto navštívil tento rok výstavu Patrika Illa Veľké mállo. V priestoroch galérie sme mohli vidieť rôznorodé sklenené objekty, ktoré sú výsledkom viac ako dvadsaťročnej práce tohto sklárskeho dizajnéra. 20. októbra sa pri príležitosti tejto prierezovej retrospektívnej výstavy uskutočnila akcia pre študentov, spojená s komentovanou prehliadkou. Sám Patrik Illo sprevádzal študentov – a teda aj nás – svojou tvorbou. Rozprával najmä o vývine svojho autorského rukopisu, o tvarosloví skla, technológii a komerčnom dizajne. S Patrikom Illom sa po výstave porozprávala Stela Ballová.

Čím sa inšpirujete pri tvorbe svojich diel zo skla?

Ja by som nehovoril tam o nejakej inšpirácii. Samotná práca dizajnéra je podľa mňa práca ako každá iná. Akurát je špecifická tým, že musíte určité veci ovládať, a nielen to, že musíte vedieť kresliť, ale musíte vedieť veľa vecí z technológie, sociológie, musíte komunikovať s ľuďmi. To samotné, čo vznikne, samotný nápad je častokrát len 10 % toho všetkého, to ostatné je skôr o komunikácii, a o hľadaní, nielen mojom, ale aj osôb do toho zainteresovaných.

Čím sa odlišuje práca dizajnéra a práca umelca?  

Keď ste dizajnér, ktorý sa tým živíte, tak to sa Vás nikto nepýta, či máte inšpiráciu, vy proste musíte vyprodukovať desať súborov ročne a tak si udržujete svoj životný štandard a ak to nevyprodukujete, no tak proste nemáte. Žiaľbohu, v súčasnej dobe je to nastavené tak, že študenti často obhajujú svoje práce „Takto som to cítil.“  To tak nefunguje v praxi. Môžete prísť do sklárne a povedať: „Takto som to cítil“, ale oni Vám môžu povedať :“Dobre, vy ste to tak cítil, ale my to tak nechceme, dovidenia.“ A nezaplatia Vám nič.

A nie je to hrozné?

Vy musíte mať väčší rozmer, ako len cítiť veci.  Ako dizajnér musíte rozmýšľať v omnoho širších súvislostiach ako len sebecky pozerať na seba.

Ako môžeme za vami vidieť, máte za Vami veľmi zaujímavú expozíciu a tiež veľmi pekný citát a preto by som sa Vás rada spýtala aký je rozdiel medzi klamárom a človekom, ktorý iba nehovorí pravdu.

Tak v súčasnej politike máte pocit, že všetci nehovoria pravdu. Tvária sa, že hovoria pravdu, ale nikto nehovorí pravdu. Klamár, to je jasné zadefinovanie toho, zadefinovanie klamstva. A ten citát, ono to totiž vyzerá ako citát, ale je to môj text. Keď som o ňom uvažoval, čo do neho napíšem, som napríklad nevedel, že Picasso povedal veľmi podobnú vec, že umenie je najpravdivejšia vec, ale zároveň najväčšie klamstvo.

Vo Vašej práci so sklom cítiť aj komiku. Kedy u Vás začala tá vtipná fáza?

Neberiem, že to je vtipné. Keď sa na tom niekto pousmeje je to lepšie, ale určite tam nešlo o to, aby sa ľudia váľali po zemi pri tých veciach. Skôr tam ide o to, že ono to má konkrétny zámer a ten má možno taký ten druhotný efekt. Zrazu sa tam objavujú kombinácie alebo vzťahy, ktoré by ste za normálnych okolností nemali možnosť vidieť. Takže možno toto je vtipné v tom.

Vo Vašej voľnej tvorbe vidieť najmä erotické motívy. Nemáte pocit, že erotiky je okolo nás už dosť?

To je tiež uhol pohľadu, či je to erotika, alebo či je to Eros. Lebo vždy v rámci umenia je zadefinovaný ako dôležitá záležitosť.  Umenie má hlavne reflektovať dobu a častokrát je to o tom, že tá erotika sa používa veľmi bežne v médiách, ale u mňa je tá erotika inak používaná. Nemá to byť samoúčelné. Je to o kreatívnej potencii, o tom, čo je to šport, čo je to umenie.

Pridaj komentár

Nechaj nám odkaz

Tvoj email nebude publikovaný.


*